Európska únia včera oznámila, že text zákona o mechanizme úpravy uhlíkových hraníc (CBAM, uhlíková tarifa) bude oficiálne zverejnený v Úradnom vestníku EÚ. CBAM nadobudne platnosť deň po vydaní Úradného vestníka Európskej únie, teda 17. mája! To znamená, že práve dnes prešla uhlíková tarifa EÚ všetkými postupmi a oficiálne nadobudla účinnosť!
Čo je to uhlíková daň? Dovoľte mi stručný úvod!
CBAM je jednou z hlavných častí plánu EÚ na zníženie emisií „Fit for 55“. Cieľom plánu je znížiť emisie uhlíka v členských štátoch EÚ o 55 % oproti úrovniam z roku 1990 do roku 2030. Na dosiahnutie tohto cieľa EÚ prijala sériu opatrení vrátane rozšírenia podielu obnoviteľných zdrojov energie, rozšírenia trhu EÚ s uhlíkom, zastavenia predaja vozidiel na palivo a zavedenia mechanizmu mediácie v oblasti uhlíka na hraniciach, čo je spolu 12 nových návrhov zákonov.
Ak sa to zhrnie ľudovým jazykom, znamená to, že EÚ účtuje poplatky za výrobky s vysokými emisiami uhlíka dovážané z tretích krajín podľa emisií uhlíka dovážaných výrobkov.
Najpriamejším cieľom zavedenia uhlíkových taríf EÚ je vyriešiť problém „úniku uhlíka“. Toto je problém, ktorému čelí úsilie EÚ v oblasti klimatickej politiky. Znamená to, že v dôsledku prísnejších environmentálnych predpisov sa spoločnosti z EÚ presunuli do regiónov s nižšími výrobnými nákladmi, čo viedlo k žiadnemu zníženiu emisií oxidu uhličitého v celosvetovom meradle. Hraničná uhlíková daň EÚ má za cieľ chrániť výrobcov v EÚ, ktorí podliehajú prísnej kontrole emisií uhlíka, zvýšiť colné náklady relatívne slabých výrobcov, ako sú externé ciele znižovania emisií a kontrolné opatrenia, a zabrániť podnikom v EÚ v presune do krajín s nižšími nákladmi na emisie, aby sa predišlo „úniku uhlíka“.
Zároveň sa v rámci spolupráce s mechanizmom CBAM spustí aj reforma systému obchodovania s uhlíkom Európskej únie (EU-ETS). Podľa návrhu reformného plánu budú bezplatné kvóty uhlíka EÚ v roku 2032 úplne stiahnuté a stiahnutie bezplatných kvót ďalej zvýši náklady výrobcov na emisie.
Podľa dostupných informácií sa CBAM bude spočiatku vzťahovať na cement, oceľ, hliník, hnojivá, elektrinu a vodík. Výrobný proces týchto produktov je uhlíkovo náročný a riziko úniku uhlíka je vysoké a v neskoršej fáze sa postupne rozšíri aj do ďalších odvetví. CBAM začne skúšobnú prevádzku 1. októbra 2023 s prechodným obdobím do konca roka 2025. Daň bude oficiálne spustená 1. januára 2026. Dovozcovia budú musieť každý rok deklarovať množstvo tovaru dovezeného do EÚ v predchádzajúcom roku a svoje skryté skleníkové plyny a potom si zakúpia zodpovedajúci počet certifikátov CBAM. Cena certifikátov sa vypočíta na základe priemernej týždennej aukčnej ceny kvót EU ETS, vyjadrenej v EUR/t emisií CO2. V rokoch 2026 – 2034 bude súbežne s CBAM prebiehať postupné rušenie bezplatných kvót v rámci EU ETS.
Celkovo uhlíkové tarify podstatne znižujú konkurencieschopnosť externých exportných podnikov a predstavujú nový typ obchodnej bariéry, ktorá bude mať na moju krajinu mnoho dôsledkov.
V prvom rade je moja krajina najväčším obchodným partnerom EÚ a najväčším zdrojom dovozu komodít, ako aj najväčším zdrojom emisií uhlíka z dovozu do EÚ. 80 % emisií uhlíka z medziproduktov mojej krajiny vyvážaných do EÚ pochádza z kovov, chemikálií a nekovových minerálov, ktoré patria do sektorov s vysokým rizikom úniku emisií na trhu s uhlíkom EÚ. Po zahrnutí do nariadenia o uhlíkových hraniciach bude mať obrovský vplyv na vývoz. O jeho vplyve sa vykonalo veľa výskumných prác. V prípade rôznych údajov a predpokladov (ako je rozsah emisií dovážaných výrobkov, intenzita emisií uhlíka a cena uhlíka súvisiacich výrobkov) budú závery dosť odlišné. Všeobecne sa predpokladá, že to ovplyvní 5 – 7 % celkového čínskeho vývozu do Európy a vývoz sektora CBAM do Európy klesne o 11 – 13 %; náklady na vývoz do Európy sa zvýšia približne o 100 – 300 miliónov amerických dolárov ročne, čo predstavuje 1,6 – 4,8 % vývozu výrobkov zahrnutých do nariadenia CBAM do Európy.
Zároveň však musíme vidieť pozitívny vplyv politiky EÚ v oblasti „uhlíkových taríf“ na exportný priemysel mojej krajiny a budovanie trhu s uhlíkom. Vezmime si ako príklad železiarsky a oceliarsky priemysel, medzi úrovňou emisií uhlíka v mojej krajine na tonu ocele a EÚ je rozdiel 1 tony. Aby sa tento rozdiel v emisiách vyrovnal, železiarske a oceliarske podniky v mojej krajine si musia zakúpiť certifikáty CBAM. Podľa odhadov bude mať mechanizmus CBAM vplyv na objem obchodu s oceľou v mojej krajine približne 16 miliárd juanov, zvýši clá o približne 2,6 miliardy juanov, zvýši náklady o približne 650 juanov na tonu ocele a mieru daňového zaťaženia o približne 11 %. To nepochybne zvýši exportný tlak na železiarske a oceliarske podniky v mojej krajine a podporí ich transformáciu na nízkouhlíkový rozvoj.
Na druhej strane, budovanie trhu s uhlíkom v mojej krajine je stále v plienkach a stále hľadáme spôsoby, ako zohľadniť náklady na emisie uhlíka prostredníctvom trhu s uhlíkom. Súčasná úroveň cien uhlíka nemôže plne odrážať cenovú úroveň domácich podnikov a stále existujú niektoré necenové faktory. Preto by moja krajina mala pri formulovaní politiky „uhlíkových taríf“ posilniť komunikáciu s EÚ a primerane zvážiť prejavy týchto nákladových faktorov. To zabezpečí, že priemysel mojej krajiny sa bude lepšie vyrovnávať s výzvami súvisiacimi s „uhlíkovými tarifami“ a zároveň podporí stabilný rozvoj budovania trhu s uhlíkom v mojej krajine.
Preto je to pre našu krajinu príležitosť aj výzva. Domáce podniky musia čeliť rizikám a tradičné priemyselné odvetvia by sa mali spoliehať na „zlepšovanie kvality a znižovanie emisií uhlíka“, aby eliminovali dopady. Zároveň môže priemysel čistých technológií v mojej krajine priniesť „zelené príležitosti“. Očakáva sa, že CBAM bude stimulovať export nových energetických odvetví, ako sú fotovoltaika v Číne, berúc do úvahy faktory, ako je podpora lokalizovanej výroby nových energetických odvetví v Európe, čo môže viesť k zvýšeniu dopytu čínskych spoločností po investíciách do technológií čistej energie v Európe.
Čas uverejnenia: 19. mája 2023