Keď sa v skleníku zvýši teplota, vyžaruje sa dlhovlnné žiarenie a sklo alebo plastová fólia skleníka dokáže účinne blokovať rozptyl tohto dlhovlnného žiarenia do vonkajšieho sveta. Tepelné straty v skleníku prebiehajú hlavne konvekciou, teda prúdením vzduchu vo vnútri a mimo skleníka, vrátane kvapaliny a teplonosného materiálu plynu v medzerách medzi dverami a oknami. Ľudia sa môžu tejto časti tepelných strát vyhnúť alebo ju znížiť prijatím opatrení, ako je utesnenie a izolácia.
Cez deň teplo zo slnečného žiarenia vstupujúce do skleníka často prevyšuje teplo stratené zo skleníka do vonkajšieho sveta rôznymi formami a teplota vo vnútri skleníka sa v tomto čase zahrieva. Niekedy je teplota príliš vysoká a časť tepla sa musí uvoľniť špeciálne na uspokojenie potrieb rastu rastlín. Ak je v skleníku nainštalované zariadenie na akumuláciu tepla, toto prebytočné teplo sa dá uskladniť.
V noci, keď nedochádza k žiadnemu slnečnému žiareniu, solárny skleník stále vyžaruje teplo do vonkajšieho sveta a potom sa skleník ochladzuje. Aby sa znížilo rozptylovanie tepla, mal by byť skleník v noci prikrytý izolačnou vrstvou, ktorá ho zakryje „prikrývkou“.
Pretože sa solárny skleník zahrieva rýchlejšie, keď je dostatok slnečného svitu, v daždivých dňoch a v noci, potrebuje pomocný zdroj tepla na vykurovanie skleníka, zvyčajne spaľovaním uhlia alebo plynu atď.
Existuje mnoho bežných solárnych skleníkov, ako sú sklenené zimné záhrady a kvetinové domčeky. S rozšírením nových materiálov, ako sú priehľadné plasty a sklolaminát, sa výstavba skleníkov stala čoraz diverzifikovanejšou, až do bodu, keď sa vyvinuli poľné továrne.
Doma aj v zahraničí existuje nielen veľké množstvo plastových skleníkov na pestovanie zeleniny, ale objavilo sa aj mnoho moderných sadbovacích a šľachtiteľských rastlín a tieto nové zariadenia na poľnohospodársku výrobu nemožno oddeliť od skleníkového efektu slnečnej energie.
Čas uverejnenia: 14. októbra 2022