To, čo sa emituje, keď teplota stúpa v skleníku, je dlhé vlny žiarenie a sklenený alebo plastový film skleníka môže účinne blokovať tieto dlhé vlnové žiarenia, aby sa rozptýlili do vonkajšieho sveta. Tepelná strata v skleníku je hlavne prostredníctvom konvekcie, ako je tok vzduchu vo vnútri a mimo skleníka, vrátane tekutého a materiálu vodivého tepla a tepelne plynného plynu v medzerách medzi dverami a oknami. Ľudia sa môžu vyhnúť alebo znížiť túto časť tepelnej straty prijatím opatrení, ako je zapečatenie a izolácia.
Počas dňa, slnečné žiarenie, ktoré vstupuje do skleníka, často presahuje teplo stratené zo skleníka do vonkajšieho sveta rôznymi formami a teplota vo vnútri skleníka je v tomto čase v stave zahrievania, niekedy preto, že teplota je príliš vysoká, časť tepla sa musí uvoľniť špecificky na uspokojenie potrieb rastu rastlín. Ak je v skleníku nainštalované zariadenie na ukladanie tepla, toto prebytočné teplo je možné uložiť.
V noci, keď nie je slnečné žiarenie, solárny skleník stále vyžaruje teplo do vonkajšieho sveta a potom sa skleník ochladzuje. Na zníženie rozptylu tepla by sa skleník mal v noci pokryť izolačnou vrstvou, ktorá zakrývala skleník „prikrývkou“.
Pretože solárny skleník sa rýchlejšie zahrieva, keď je dostatok slnečného svitu, v daždivých dňoch a v noci potrebuje pomocný zdroj tepla na zahrievanie skleníka, zvyčajne spaľovaním uhlia alebo plynu atď.
Existuje mnoho bežných slnečných skleníkov, ako sú sklenené konzervatóriá a kvetinové domy. S proliferáciou nových materiálov, ako sú priehľadné plasty a sklolaminát, sa konštrukcia skleníkov stala čoraz viac diverzifikovanou až do rozvoja poľných tovární.
Doma av zahraničí existuje nielen veľké množstvo plastových skleníkov na pestovanie rastlín, ale objavilo sa aj mnoho moderných výsadbových a šľachtiteľských závodov a tieto nové zariadenia pre poľnohospodársku výrobu nemožno oddeliť od skleníkového efektu solárnej energie.
Čas príspevku: október-14-2022